Kto vyrieši nezamestnanosť ?
Zamestnanosť rastie ruka v ruke s alokáciou kapitálu. Každý kamión s tovarom vstupujúci do regiónu znamená následný odliv peňazí mimo neho. Každý nový obchodný dom detto. Každý tovar vyprodukovaný a spotrebovaný v rámci okresu znamená zotrvanie peňazí (kapitálu) doma. Domáci kapitál znamená udržanie zamestnania príp. tvorbu nových prac. miest. Spoločnosť si musí uvedomiť, že dovoz (tovaru) ohrozuje nielen prac. miesta, ale v prípade potravín aj potravinovú bezpečnosť krajiny, regiónu, ktorá je v prípade dovozu závislá od fungovania logistiky, dostatku pohonných hmôt a stability finančného či politického systému. Ak jeden z týchto článkov zlyhá, vznikne problém s ťažko predvídateľnými následkami. Momentálna geopolitická situácia by mala byť pre nás užitočným varovaním.
Ďalším problémom je technologická sebestačnosť regiónu. Očakávaní investori sem dovezú technológiu, ktorú sa dá opäť naložiť a odviezť na iné, z pohľadu lacnej prac. sily, výhodnejšie miesto. Pozornosť je potrebné sústrediť na našu budúcnosť - deti a mládež. Zamestnávatelia plačú, že máme málo tech. profesií. Kde však majú deti k technike nadobudnúť vzťah? Nemali by už deti na základnej škole prichádzať do styku s počítačom riadenými strojmi?
Za nezáujmom detí a rodičov o technické vzdelanie nehľadajme len prehnané ambície rodiny, či hľadanie ľahšej cesty za vzdelaním v prípade štúdia humanitných a prírodných vied. Technické školy v regiónoch kde absentuje vysoko-sofistikovaná priemyselná výroba, jednoducho nedokážu prilákať študentov a to najmä z niekoľkých príčin.
- Orientácia spoločnosti na konzumný spôsob života, rast životnej úrovne a globalizácia vytláčajú z našich domácností potrebu riešiť technické problémy v takej miere, ako to bolo bežné v minulosti. Deti jednoducho prichádzajú do styku s náradím oveľa zriedkavejšie.
- Neodôvodnená nízka spoločenská prestíž technických profesií a slabé zastúpenie technicky vzdelaných ľudí na úrovni verejnej správy.
- Nedostatočná propagácia technicky orientovaných profesií, ktorú možno deklarovať na malom príklade. Na celom Slovensku momentálne študuje 20 sústružníkov, trh je ich schopný poňať 20-tisíc, na druhej strane momentálne študujúcich 34-tisíc kuchárov a kapacita trhu práce pre danú profesiu 3-tisíc voľných pracovných miest (žeby efekt nespočetných programov o varení?).
Technické školy musia zmeniť marketing aj smerom k žiakom na základných školách a zabezpečiť technické vybavenie zodpovedajúce aktuálnym trendom v zahraničí. Na školách potrebujeme ľudí s entuziazmom, za ktorými bude stáť komunita, mesto, zamestnávatelia. Produktom škôl by mali byť v prvom rade ľudia, schopní pracovať samostatne, budúci zamestnávatelia, hotoví ľudia s invenciami, víziami, ktorí ovládajú moderné technológie, sú schopní nové technológie tvoriť. Krajina, ktorá technológie dováža bude v celosvetovej súťaži stále o krok, dva pozadu, navyše večne sa trasúca pred odlivom investorov.
Mesto musí byť v tomto smere v spolupráci s rodičmi, Úradom práce, VÚC oveľa aktívnejšie. V opačnom prípade je ťažko očakávať zvrat v záujme spoločnosti o technické. smery.
Doba sa mení a mnoho pracovných pozícií ako ich poznáme dnes zanikne bez náhrady. Zámer súčasnej vlády prepájať školstvo s praxou, by malo v Bardejove význam len v takom prípade, žeby sme tu mali dostatok kvalitne technologicky vybavených zamestnávateľov, schopných ponúknuť prax na celosvetovej úrovni. Obávam sa však, že to nie je náš prípad. Jednou z možností ako sústrediť na jednom mieste moderné technológie, ktoré by popri službách pre obyvateľov mesta, okresu poskytovali plnohodnotnú prax pre študentov odborných škôl je modernizovaný mestský podnik BAPOS.
